Žiaden štát nevstupoval do Európskej únie neistejšie ako Bulharsko a Rumunsko. Hospodársky rast v oboch krajinách síce dosahoval ohromujúce rozmery, ale v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu boli citeľné nedostatky.
Nejeden politik únie si bol istý, že neduhy sa budú dať vyliečiť len pod jej záštitou, členstvom v únii naberú reformné sily na význame a vytiahnu krajiny na európsky štandard. Včera v Bruseli diskutované správy o oboch krajinách potvrdili, že plán nevyšiel.
V jednom šíku
Podľa rumunských etnológov pozná rumunčina až 30 rôznych výrazov na pomenovanie korupcie. Toľká jazyková kreativita o čomsi svedčí a nič dobré to nebude. Keď pred dvoma rokmi domáci sociológovia uverejnili výsledky výskumu verejnej mienky o vnímaní korupcie medzi obyvateľmi vo vlastnej krajine, začala sa mozaika kompletizovať. Prieskum ukázal, že až 80 percent všetkých opýtaných malo skúsenosti s korupciou alebo poznalo niekoho v rodine, kto sa na korupcii podieľal. Až 60 percent považovalo všetkých verejných činiteľov za korupčných a 50 percent korupciu vnímalo ako normálnu súčasť každodenného života. Len osem percent ju odmietalo. Korupcia bola v Rumunsku celospoločenským fenoménom, ktorý sa vo všetkých vrstvách praktizoval a s ktorým sa spoločnosť z veľkej časti i vnútorne stotožnila a odobrila ho.
Všemocné obálky
Podobné nastavenie vo vzťahu ku korupcii zažívalo a dodnes zažíva i Bulharsko a s ním aj iné krajiny východného bloku, ktoré svoju slabosť možno ešte naplno neprejavili, ale sú na najlepšej ceste jej podľahnúť. Pritom by bolo nespravodlivé tváriť sa, že v starých členských štátoch korupcia vyhynula. Ona je i tam, rozdiel však je, ako sa s ňou zaobchádza na najvyšších úrovniach a ako očisťovacie metódy vplývajú na hodnotové normy obyvateľstva.
