Keňa by sa mu nerátala, keby si tam nezaplával medzi žralokmi, na rieke Orinoko si musel zaveslovať medzi krokodílmi, v Maroku si neodpustil hazardný prechod cez púšť, na Aljaške ho nevykoľajilo, že ho pri rannom behu sprevádzal obrovský grizzly – a tento svoj spôsob cestovania nazýva skromne „dostupné dobrodružstvá“. Až z dostupných dobrodružstiev urobí raz knihu, máme sa po Malkáčovi a Velkáčovi zasa na čo tešiť.
K jeho spôsobu patrí aj to, že o čo viac sa zahráva s vlastným životom, o to viac obáv máva o životy iných. Aj z Aljašky sa vrátil práve včas, aby sa ma spýtal: „Prečo tak ťažko dýchaš?“ „To tie horúčavy,“ vravím. A on: „Nasadaj!“
Darmo som sa vykrúcal, že to rozdýcham, len čo sa ochladí – nekompromisne ma zaviezol do nemocnice, kde som absolvoval vyšetrenia, po ktorých som sa už nesmel ani hnúť. „Vy ste svojho priateľa nepriviezli o päť minút dvanásť, ale o pol jednej,“ povedali mu tam. Mal som šťastie – zachránil mi život.
Vďaka lekárom už zasa dýcham spoľahlivo a môžem sa na svojom príbehu zabávať. Hľa, veď ani ja, hoci som sa nepohol z centra Bratislavy, som za Ľubom Dobrovodom nezaostal vo vyhľadávaní životunebezpečných kontinentov!
