Otvoreným oknom prúdi horúci vzduch. Zeleň stratila jarnú sviežosť. Je tmavá a vrhá hlboký tieň. Na pravé poludnie sa oplatí pobudnúť v sčerenej tráve a počúvať, ako v nehybnom vzduchu ohlušujúco bzučia ovady.
Presne tak to vyzeralo na juhovýchodnom Slovensku, na mieste, kde sa stretajú hranice Maďarska a Ukrajiny. Krajina je nížinná a bahenná, pretože okrem hraníc sa tu stretajú aj rieky Uh, Laborec a Latorica, spájajú svoje vody, aby sa z nich stala rieka Bodrog. Z podmočenej nížiny popretínanej priekopami, porastenej zhlukmi topoľov sa otvára výhľad na neďaleké kopce Zemplína.
Zelené vulkanické homole majú dokonale geometrické tvary. Zahaľuje ich opar z poludňajšej páľavy. Po úbočiach sa hadí vinič tokajských odrôd. Rovnako na slovenskej i maďarskej strane hranice. Na ukrajinskej podistým tiež, lenže Ukrajina je ohradená novou železnou oponou, obkľúčená múrom vysokej politiky a zamknutá na štyri západy európskeho strachu.
