ak čas letných horúčav, keď na Slovensku skapal pes, a tak došiel na psa mráz.
Denník zaplnil stranu, a ak už nebol k dispozícii Slota či Polívka, čitateľ sa určite uspokojil aj s pohľadom na spoločenskú únavu úplne neznámej osoby. Opiť sa je totiž, ako šmyknúť sa na banánovej šupke či vraziť čelom do stĺpa – ak sa to správne podá, zábava je zaručená bez ohľadu na aktéra. Ale ukazovať v médiách politikov pod vplyvom má okrem pobavenia aj hlbší význam.
Jednak je tu výchova a prevencia. Čo napokon môže ilustrovať vnútorný rozvrat, ktorý pitie spôsobuje, lepšie, ako keď sa asistent pravicového poslanca nechá navliecť do červeného trička s päťcípou hviezdou? Alkohol pomáha poodhaliť súčasné či budúce spojenectvá – napríklad francúzsky prezident Sarkozy dokázal, že sa pokojne nechá opiť ruským prezidentom Putinom. No a napokon signalizuje, kto svoju funkciu ako zvláda – ak bol americký prezident Richard Nixon známy opitými telefonátmi senátorom a podriadeným a ruský prezident Jeľcin nedokázal niekedy na zahraničnej návšteve ani len vystúpiť z lietadla, bolo jasné, že jadrový kufrík by radšej mal nosiť niekto iný.
