!
Občas to až vyráža dych, pretože niektoré matriošky narástli ozaj do obludných rozmerov. Napríklad Karadžič. Čakali by ste, že sa tento tvor zodpovedný za jednu malú genocídu schováva po kanáloch a on si zatiaľ, s novým občianskym preukazom, niekde v ústraní buduje kariéru ľudového liečiteľa! A keď ho už konečne majú a nad Európou sa vznesie aký-taký malý výdych, ozve sa tento masový vrah slovami, že celé zatknutie prebehlo proti predpisom a on, chudáčik, nemal právo ani len poslať sms!
Ťažko tomu aj uveriť. Krútiac hlavou, obrátite list. A tu vám padne oko na fotku jedného z Kaddáfího synčekov. Hannibal. Hm. Čítate mu to už v tom arogantnom ksichtíku: „Pred siedmimi rokmi zaútočil v rímskom hoteli na strážcov zákona hasiacim prístrojom, o štyri roky neskôr naháňali jeho Porsche po nočnom Paríži, kde o rok neskôr zmlátil svoju priateľku v hoteli a na privolanú hliadku vytiahol svoju búchačku a diplomatický pas.“ Keď takýto grázel dostane chuť niekoho v Ženeve prefackať, vy sa o tom dočítate v novinách. Nie je to zvláštne?...
A zrazu ste tam, zrazu ste to vy, zrazu tam stojíte v čepčeku ako gastarbeiterská pracovníčka nastúpená v pozore spolu s kolegami, tiež podradnými podľuďmi, stojíte tam tesne pred tým, než v tom úchylákovi vzkypí bezdôvodná zlosť, vyletí gin z fľaše a vy dostanete facku. Čo urobíte?
