Sedím v minisukni z pravej koženky vo vile nad švajčiarskym mestečkom La Chaux-de-Fonds oproti svojmu prvému kapitalistovi a myslím na to, že môj život sa skončil. Je to však koniec môjho najdlhšieho, najvzrušujúcejšieho, najtragickejšieho leta a pocit cudzoty ma odteraz bude sprevádzať ako červená niť. Mám osemnásť a verím v "socializmus s ľudskou tvárou", ktorý leží rozdrvený pod tankami. V škole som sa učila, že tuční kapitalisti fajčia cigary. Živý kapitalista v kresle z pravej kože je štíhly a fajčí jednu marlborku za druhou. V záujme svojho zdravia fajčí cigarety len dopoly. Môže si to dovoliť, je vlastníkom továrne na marlborky.