Nemecko v nedávnej minulosti často kritizovalo štáty ako Irán či Čína. Jeho hospodárstvu sa to vypomstilo. Preto je teraz v otázke Gruzínska opatrnejšie ako by mnohí chceli.
Pôvodne sa mali stretnúť v uvoľnenej atmosfére a priateľsky diskutovať o strategickom partnerstve. No krátko pred stretnutím poslal on, ruský prezident Dmitri Medvedev, do Gruzínska svoje vojská a ona, nemecká kancelárka Angela Merkelová, bola zrazu v pomykove, či sa s ním v Soči vôbec stretnúť, ako s ním hovoriť, a ako mu ujasniť, že ona, hoci ako zástupkyňa dôležitého hospodárskeho partnera, jeho konanie akceptovať nemôže a ani nebude.
Bez nápadu
Na cestu sa napokon vydala a v piatok minulého týždňa podrobila Medvedeva kritike. Konanie Moskvy označila za neprimerané a vyzvala ho stiahnuť vojská z obsadených území v Gruzínsku, ale Medvedev nereagoval. Nemusel, lebo Merkelová nezodpovedala zásadnú otázku, čo urobí, ak Rusi neodtiahnu.
Podľa vzoru Američanov, ktorí sa narýchlo dohodli s Poľskom, prisľúbila v nedeľu Gruzíncom členstvo v NATO, na ktoré tak úpenlivo čakajú. Merkelovej prísľub Moskvu riadne naštval, ale tanky smerom domov neobrátil. Kremľu to nestačilo.
Mnohí analytici sa vyslovili, že najúčinnejšie bude stupiť Rusku na otlaky cez hospodárske siete. Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier však správne povedal, ak prerušíme rokovania o strategickom partnerstve, na Rusov to nezapôsobí, a Zbigniew Brzezinski zas trefne poznamenal, že ani návrh vyhodiť ich z G8 nič nezmení. Aby naše zásahy Rusov zaboleli, muselo by ísť o tresty väčšieho kalibru, otázne však je, či si takéto tresty Európa a zvlášť Nemecko môžu dovoliť.
