Na vine je súčasná rozpoltenosť dvoch najvyšších predstaviteľov. Na jednej strane prezident Lech Kaczyński, na druhej premiér Donald Tusk.
Obaja si celý čas tých náročných rokovaní s Američanmi robili naschvály. Kým sa Tusk snažil čo najviac vytĺcť z dohody, nervózny Kaczyński sa bál, že Američania stratia trpezlivosť a dajú prednosť trebárs Pobaltiu. Nestalo sa.
Zmätky však pokračovali aj počas včerajšieho finále. Najskôr išlo o to, kde sa bude zmluva podpisovať. Prezident chcel, aby sa slávnostný akt konal v prezidentskom paláci Belweder, premiér zasa preferoval úrad vlády. Vyhral premiér 1:0.
Nasledoval ďalší spor. Kto prehovorí v televízii ako prvý? Tusk nakoniec rezignoval s výrazom: Nech si teda hovorí, keď chce! 1:1.
Po podpise zmluvy si to však vynahradil – pred Condoleezzou hovoril ako prvý. Spolupracovníci prezidenta to patrične (chvalabohu, neskôr) okomentovali. Teda konečných 2:1 v prospech premiéra.
