ej situácii, keď v Čechách nesmiete použiť slovo olympiáda či olympijský bez súhlasu Českého olympijského výboru. Organizátori matematických, fyzikálnych, ale aj pivných olympiád riskujú obvinenie z trestného činu.
Dvojskif žien vyhrali Novozélanďanky len o jednu stotinu sekundy! Čo je pri dĺžke ich lode milimetrový rozdiel. Už sa nerozhoduje ľudsky, ale kamerovo. Volá sa to fotofiniš. A sú rozdiely tisícinovosekundové! Kde sú tie časy, keď dávali pozor na poctivosť pri pretekoch starogrécki hélladónici. Keď sa pozriete na streľbu ľubovoľnou malokalibrovkou, šerm či lukostreľbu, vidíte kyborgov, ľudské bytosti zrastené s technológiami, obalené do spleti drôtikov. Borci v dráhovej cyklistike majú prilby, ktoré akoby vypadli z obrazu sci-fi filmov. Sú to mimozemšťania! Nielen výzormi, ale aj výkonmi! Osemnásťročná gymnastka vydala vyhlásenie, že ešte predsa len odkladá ukončenie svojej aktívnej kariéry. Nuž, mať osemnásť rokov v gymnastike, je takmer nemravné.
Olympiáda je jedno z najglobálnejších podujatí na tomto glóbe, ale v nej samotnej badať už roky rozdrobovanie. Ešte aj taký bedminton má päť disciplín. Nehovoriac o ľahkej atletike, kde ich je takmer päťdesiat!
Našťastie, sú aj na tomto mamuťom podujatí ľudské momenty. Keď žrdkárka Isinbajevová, ktorá by už mohla víťazstvá a rekordy brať rutinovane, vyskakuje od radosti, robí kotrmelce a pri odovzdávaní medaily plače ako malé decko. Keď veľké decko Usain Bolt robí opičky a grimasy a zo svojich súperov pri kvalifikačných rozbehov si evidentne robí srandu. Keď sa megalitickej stavbe – olympijskému štadiónu, dá poetické meno Vtáčie hniezdo. Keď pretekári pri svojej sofistikovanej príprave berú do úvahy staré prírodné živly – dážď či vietor. Alebo tie milé rituály pri kolektívnych športoch. Ako vážne berú basketbalistky či hádzanárky ťapkanie do dlaní pri každom bode/góle alebo pri poradách. Ako úzkostlivo dbajú na to, aby nikoho nevynechali pri plesnutí si do dlaní.
