Jedným z nich je, že nová stratégia Roberta Fica a spol. triafa presne do čierneho, zasahuje priamo princíp klientelizmu. S praktikami, ktoré už aj z diaľky voňajú klientelizmom, sa vládna koalícia odteraz vyrovná tak, že o klientelizmus vôbec nepôjde. Je to jednoduchý, lacný až rozkošný spôsob, veď keď nie je, tak nie je. Takáto stratégia musí byť účinná, iná možnosť neexistuje. Preto to možno povedať aj tak, že ide o zásadnú vládnu reformu doteraz zavedeného a uplatňovaného systému, ktorého podstatou bolo nechať množstvo prípadov straníckeho klientelizmu vyhniť.
Tým, že sa vládna koalícia začne tváriť, že stranícky klientelizmus už nebude existovať, mu vlastne vrazila oficiálne povolenie a punc. Je naozaj neprijateľné, aby podľa prepočtov premiéra Fica bola diskriminovaná takmer dvojtretinová väčšina obyvateľov Slovenska v súťažiach, dotáciách a výberových konaniach len preto, že ide o sympatizantov prípadne členov koaličných strán. Veď aj ústava podľa neho hovorí, že politické zmýšľanie či členstvo ľudí v politických stranách nemôže byť na ujmu ich práv, čo je v súvislosti s klientelizmom rovnako prelomový výklad ako jeho nová stratégia proti neexistujúcemu straníckemu klientelizmu.
Akokoľvek, po dvoch rokoch od nástupu k moci Roberta Fica je situácia už vážnejšia, ako iba znepokojujúca. Na jednej strane by malo byť skvelé, že v krajine je vláda takmer s úžasnou podporou ľudí, s veľkou dôveryhodnosťou a obľúbenosťou. Na druhej strane, ostatní iba užasnuto hľadia, ako je vôbec možné, že sa táto podpora, dôveryhodnosť a obľuba týkajú práve vládnej garnitúry, ktorá sa nerozpakuje ani falšovať zákony a podpisy, používať násilie, spôsoby minulosti či znovuzavádzať papalášske maniere. A ďalšie mnohé a mnohé veci, na ktoré samotný Robert Fico, keď bol v opozícii, často nielen poukazoval, oprávnene kritizoval, ale sľuboval aj napraviť. Koniec koncov, stále necháva sedieť vo vláde ministra, o ktorom vyhlásil, že jeho konanie bolo neetické, nemorálne a hlúpe.
