predseda výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek.
Z technickej stránky má návrh veľa nedostatkov, ktoré je však možné počas jeho prerokovávania v parlamente odstrániť. Alebo k nim pridať ďalšie, čo sa slovenskému parlamentu darí čoraz častejšie. Aj z tohto dôvodu je oveľa viac zvláštnejší podpis právnika Mamojku ako umelca Dušana Jarjabka. Pretože šéfovi ústavnoprávneho výboru by sa naozaj nemalo stať, že návrh odôvodňuje napríklad vetou, že „rovnako ako v súčasnosti je to Národná rada SR a vláda SR“, ktoré môžu prezidentovi predložiť návrhy na udelenie štátnych vyznamenaní. Táto kompetencia parlamentu bola totiž zrušená už pred 11 rokmi. Návrh zákona je vo všeobecnosti šitý horúcou ihlou, čo je dosť prekvapujúce. Aj vzhľadom na to, že snaha o novelizáciu súčasného alebo prípravu nového trvá už roky. Návrh prináša viaceré novinky, medzi nimi zriadenie komisie pre posudzovanie návrhov, právo prezidenta udeliť vyznamenanie aj bez návrhu či neverejné, teda tajné rokovania parlamentu o navrhnutých osobách na štátne vyznamenanie. Alebo – čo je zrejme aj hlavným dôvodom predloženia návrhu – zavádza nové štátne vyznamenanie - Medailu prezidenta SR.
Mimochodom, medzi ostatnými štátnymi vyznamenaniami - radmi a krížmi Štúra, Hlinku, Štefánika či Pribinu - sadne ako päsť na oko. Ale ideový zámer spočíva hlavne v dvoch veciach – prvou je, aby prezident mohol udeľovať vlastnú medailu, o čo sa snažil už aj predchodca Ivana Gašparoviča vo funkcii Rudolf Schuster. A o to, aby exprezidentovi zostali všetky štátne vyznamenania aj po odchode z funkcie. Kým prvá idea je takpovediac osobná, druhá je rozumná. Napokon, keby Michal Kováč bol poslušným prezidentom, pred 11 rokmi by vtedajšia vládna koalícia aj za prispenia Ivana Gašparoviča neupravila zákon tak, že štátne vyznamenania patria prezidentovi iba počas výkonu jeho funkcie.
