py a vytkli si nohu a potom sme museli 15 dní zostať doma ležať s členkom v obväze, nasiaknutom vaječným bielkom.
S láskou si spomínam na noci strávené v protilietadlovom kryte: zobudili nás uprostred najhlbšieho spánku a odviedli v pyžame a kabáte do vlhkého podzemného krytu z armovaného betónu, osvetleného sliepňajúcimi svetielkami, a tam sme sa hrali na naháňačku, zatiaľ čo nad našimi hlavami zaznievali tupé výbuchy a my sme nevedeli, či je to protilietadlová obrana, alebo zhodené bomby.
Naše mamy sa chveli od zimy a od strachu, ale pre nás to bolo úžasné dobrodružstvo. Vidíte, tak toto je nostalgia.
Napriek tomu sme ochotní prijať niečo, čo pripomína príšerné štyridsiate roky, a to je daň, ktorú platíme našej starobe.
