Predseda parlamentu Pavol Paška totiž v deň plánovaného vyhlásenia rozhodnutia požiadal súd, aby vyhlásenie odložil, a súd mu vyhovel. A nielen to, dodatočne z neho vyrobil zástupcu účastníka konania. Táto nadpráca neznamená nič iné ako ďalší politický šrám súčasného Ústavného súdu. A ten súd rozhodne neodstráni tak ľahko, ako vyzmizíkoval z legislatívy zákon o preukazovaní pôvodu majetku, keď ho vyhlásil za rozporný s Ústavou.
Možno iba zopakovať - rozhodnutie Ústavného súdu o žiadosti predsedu parlamentu odložiť vyhlásenie rozhodnutia sa nedá rozumne vysvetliť, môže sa iba stať. A to aj napriek vyhláseniu predsedníčky súdu k Dňu Ústavy SR, že súd nepodlieha politickým tlakom – jedna vec sú slová, iná skutky.
Možno zopakovať aj to, že Ústavný súd napokon inak rozhodnúť ani nemohol, keď nechcel riskovať opätovné poníženie zo Štrasburgu. Európsky súd síce vyčiarknuť slovenský zákon z právneho poriadku krajiny nemôže, ale každý by sa pred ním nepochybne dovolal svojich základných práv a slobôd súvisiacich s preverovaním a prepadnutím svojho majetku. Každý, teda vrátane Vladimíra Mečiara, na ktorého bol už podaný aj podnet. A bolo by isto veľkým paradoxom, keby práve štrasburský súd uznal, že jeho práva boli porušené, čo by vzhľadom na doterajšie postupy a kroky Vladimír Mečiar takmer isto prezentoval tak, že získanie jeho majetku mu potvrdil medzinárodný súd.
