Na prvý pohľad je to len malicherný spor o slovíčka. Nemeckí vojaci, ktorí sa na severe Afganistanu zúčastňujú na civilných prácach, už týždne čelia útokom radikálnych islamistov. Je koniec pokojnému životu, tvrdia, už sme aj my vo vojne. Ich minister obrany Franz Josef Jung sa bráni takémuto slovníku, podľa neho je vojna o niečom inom, jeho vojaci vo vojne nie sú.
Aspoň dnes nie, keď sa pred Bundestagom otvorí debata o predĺžení a rozšírení mandátu nemeckých jednotiek. Politici vedia, že viac ako dve tretiny nemeckých voličov sú proti účasti ich vojsk v otvorených bojoch. Keď voliči vojnu nechcú, tak nebude, je to len otázka definície. Nemeckí vojaci sú v Afganistane na to, aby stavali mosty a získavali srdcia domáceho obyvateľstva, znie obľúbená fráza nemeckých ministrov. Len vojaci pod Hindukúšom cítia, že plán dobýjania sŕdc akosi nevychádza a niet toho, kto by sa s nimi staral o to, prečo.
Nezaplatené srdcia
Už dávno platí, že srdcia sa nedajú ničím získať rýchlejšie ako peniazmi. Nuž aj spojenci hneď na počiatku vojny otvorili finančné toky a začali investovať do rozvoja krajiny. Etnická a náboženská pestrosť afganskej spoločnosti však začala veci komplikovať, pri rozdeľovaní darov do hry vstúpil protekcionizmus a korupcia. Afganistanu chýbali navyše aj školené sily, ktoré by sa o peniaze zodpovedne starali, nuž sa Západ rozhodol, že peniaze, ktoré na humanitárnu pomoc vyčlení, radšej aj sám prerozdelí. Na oko dobré rozhodnutie, lebo peňazí aj tak nebolo dosť.
Dosiaľ sa na civilné projekty vyčlenilo približne 15 miliárd amerických dolárov, čo je asi tretina požadovaného. Takže bolo správne vložiť skromné investície do zodpovedných rúk. No žiaľ, tie zodpovedné ruky až také zodpovedné neboli, a takmer štyridsať percent všetkých finančných darov sa vrátilo späť do krajín pôvodu. Správcovské spoločnosti, poradcovia rôzneho druhu na Afganistane zarobili viac ako Afganci sami. V krajine chýbali peniaze, projekty sa nedoťahovali do konca, veľké očakávania sa zmenili na veľké sklamania, nedôveru a zlosť. Vojaci civilnej pomoci sa chtiacnechtiac stali pre mnohých Afgancov symbolom korupcie a dobýjanie sŕdc nahradilo dobýjanie konvojov.
