V sedemdesiatych rokoch žila v mojom okolí stará žena, ktorej sa každý bál. Bál sa jej pre vetu, ktorú používala vždy, keď sa situácia vyvinula v jej neprospech alebo keď niekto nevyhovel jej požiadavkám. Vedela sa rýchlo rozčúliť a v rozčúlení vyriecť: „