ican World sa stala bestsellerom. Najviac ma zaujala kapitola The Challenger, v ktorej analyzuje Čínu. Citujem z nej niekoľko viet:
Čína rastie 30 rokov tempom deväť percent ročne. V tomto čase sa 400 miliónov Číňanov vymanilo z biedy; nikde a nikomu sa čosi také v takom krátkom čase nepodarilo. Čína dnes exportuje za deň viac ako v roku 1978 za celý rok. Príjem priemerného Číňana vzrástol sedemkrát. Jeffrey Sachs: „Ide o najúspešnejší príbeh rozvoja v moderných dejinách ľudstva.“
Čínsky obchod sa podieľa na HDP 70 percentami. Čína sa stala jednou z najotvorenejších ekonomík sveta, krajinou s najvyšším exportom a druhým najvyšším konzumom. Má najväčšie zásoby finančných rezerv: bezmála dva bilióny dolárov sú spoľahlivou poistkou proti možným otrasom svetovej ekonomiky. Kolaps z prílišného prehriatia čínskej ekonomiky sa nedostavil.
Číňania starostlivo sledovali dopady „šokovej terapie“ v Rusku za Jeľcina. Spolu so Strobom Talbotom (jeden z Clintonových expertov) konštatovali: „Príliš veľký šok, príliš málo terapie.“ Zvolili si opatrnejšiu cestu: napriek masívnej privatizácii štátny sektor ešte vždy produkuje polovicu HDP. Väčšina najväčších firiem na šanghajskej burze je čiastočne alebo úplne v štátnych rukách. Pritom: ústredná vláda inkasuje iba polovicu daní na rozdiel od USA (70%), čo je dôkaz naozaj rýchlej decentralizácie. Voľný trh ovláda čoraz viac oblastí. Slabnúca koordinácia medzi centrom a periférnymi oblasťami však generuje korupciu.
