ania mlieť, že pílenie dreva a orezávanie konárov, ktoré robí jeho firma, je práve tá práca, ktorú si chcel robiť celý život, po ktorej si celý život túžil a bez ktorej si nevieš svoj život predstaviť.“
Po návrate zo „skusov“ v Amerike rozprával ktosi na začiatku deväťdesiatych rokov zážitky z hľadania práce za morom. „Tam, keď chceš robotu, musíš zamestnávateľa pri pohovore stopercentne presvedčiť, že ti na tom naozaj záleží. Jednoducho, musíš bez prestania mlieť, že pílenie dreva a orezávanie konárov, ktoré robí jeho firma, je práve tá práca, ktorú si chcel robiť celý život, po ktorej si celý život túžil a bez ktorej si nevieš svoj život predstaviť.“
Zvyknutí na „umiestenky“, nevedeli sme si vtedy ani predstaviť, ako taká prezentácia „sebavedomia a sebaistoty“, to „mletie papuľou o sebe“ vyzerá. Postupne sme sa to naučili. Len mám pocit, že sme pritom „postupovaní míľovými krokmi“ od zakomplexovanosti k sebaistote preskočili jeden medzistupeň – sebareflexiu.
Sú zrejme povolania, v ktorých sa dá profesionálnosť všelijako maskovať. No sú aj také, kde je hneď vidno, že k „orezávaniu konárov“ dotyčný ešte ani nepričuchol. Taký odborník nemá napríklad v chirurgii šancu (teda dúfajme, že nemá). Prekladateľ odborných textov do slovenčiny však takú šancu má. Čítajme zopár ukážok z publikácií:
