N>eviem, či ste si to všimli. Je to dosť nenápadné. Štyri farebné bodky. Stretávate sa s nimi každý deň na stránke novín. Aby som bol presnejší: na tejto stránke týchto novín. Stačí, keď presuniete pohľad trochu doprava a uvidíte ich. Štyri bodky.
Štyri bodky, každá s priemerom 0,3 centimetra. Pre menšiu lienku je to hotové imanie. Keď ideme zvrchu, tak modrá, červená, žltá, čierna. Alebo, aby som bol odbornejší: tyrkysová, purpurová, žltá a čierna. O odbornosti nehovorím náhodne: vizuálna zanedbateľnosť týchto bodiek naznačuje, že nie sú určené pre bežné oko obyčajného čitateľa novín. Je to takpovediac sprisahanecký kód. Má aj patrične mysteriózne meno. CMYK. Každý tlačiar či vydavateľ vie, čo to znamená. Pochádza zo skratky týchto štyroch farieb.
Cyan je tyrkysová, magenta je purpurová, yellow je, ako vieme od čias beatlesovskej Yellow submarine, žltá... No a K je skratka od Key, čiže kľúčovej farby, čo je pre tlačiarov čierna. O každej z týchto farieb by sa dalo napísať oveľa viac. Napríklad tyrkysová farba sa nazýva aj pruská modrá. Na rozdiel od prušiackej disciplíny je pruská modrá dosť nedisciplinovaná farba. Stále sa nevie rozhodnúť, či chce byť modrá alebo zelená. Z týchto štyroch základných farieb je namiešaný každý odtieň farby, s ktorou sa stretávame aj v týchto novinách. Pravda, treba zvoliť správny pomer a kombináciu. Keby sme zmiešali dohromady všetky štyri farby v stopercentnej sýtosti, výsledkom by bola čerň. Ale čerň treba aj do farebnosti, pretože čerň robí kontúry a plasticitu.
