), zostane už asi záhadou. Treba sa však tešiť tomu, že tu takáto kniha je. Že toto je prvý krôčik a že bude nasledovať nádejné pokračovanie. (Hoci: na Slovensku preklad Hamvasovej Filozofie vína už, vďaka vydavateľstvu Kalligram a isto dobrému prekladu Karola Wlachovského, nejaký ten rok máme.)
Prečo práve tieto dve eseje - Filosofie vína a Průvodce po Onom světě - si vybralo pozoruhodné vydavateľstvo Malvern na to, aby uviedlo na český knižný trh svojrázneho, „nesúrodého“, intuitívneho maďarského filozofa a spisovateľa Bélu Hamvasa (1897 - 1968), zostane už asi záhadou. Treba sa však tešiť tomu, že tu takáto kniha je. Že toto je prvý krôčik a že bude nasledovať nádejné pokračovanie. (Hoci: na Slovensku preklad Hamvasovej Filozofie vína už, vďaka vydavateľstvu Kalligram a isto dobrému prekladu Karola Wlachovského, nejaký ten rok máme.)
A rozsiahle, protirečivé, vzrušujúce dielo Bélu Hamvasa by si zaslúžilo uviesť nejakou inou, strhujúcejšou esejou. Napríklad dielami ako Tabula Smaragdina, Mágia sútra alebo Neviditeľné dejiny. Práve v Česku, kde sa mystika, okultizmus a orientalistika odjakživa tešili značnej pozornosti. Ale aj na Slovensku. A nielen preto, že mystika a okultizmus tu donedávna nemali rozsiahlejšiu podpornú literatúru, ale hlavne preto, lebo Béla Hamvas je - v zemepisnom zmysle - tak trochu aj slovenský. Narodil sa totiž v Prešove.
Umlčaný mudrc
Pochádzal z luteránskej rodiny nemeckého pôvodu. Na front prvej svetovej vojny rukoval predchnutý ideálmi maďarského nacionalizmu. Realita zákopov však chlapcovi, ktorý sa chcel stať skladateľom (jeho idolom bol Robert Schumann) priniesla veľké vytriezvenie. Ďalšie prebudenie do trpkej skutočnosti nasledovalo v roku 1919: otec Hamvas odmietol prisahať vernosť československým úradom, a tak sa rodina z Bratislavy (bývali, ak sa nemýlim, kdesi v okolí Palisád), odsťahovala do Budapešti.
Tu sa z Bélu Hamvasa stal novinár a neskôr aj knihovník Knižnice hlavného mesta. Zrejme aj táto okolnosť sa podpísala pod rozsiahle poznatky budúceho filozofa. V tridsiatych rokoch spolu s Károlym Kerényim založil filozofický krúžok Sziget. Sväté písma rôznych náboženských tradícií, filozofické traktáty, ale aj svetovú klasickú i modernú beletriu podľa všetkého čítal v origináloch, a venoval sa aj prekladaniu zo sanskritu. A to aj v ťažkých časoch, keď po vojne zostal vytesnený z kultúrneho života - 1948: keď ako nespoľahlivý nekomunista nemohol publikovať a pretĺkal sa ako skladník, pomocný robotník a roľník. Roku 1968 zomiera na mŕtvicu. Jeho diela sa v Maďarsku šírili tajne, v strojopisných prepisoch. Masívne vydávať ho začali až v deväťdesiatych rokoch.
Strata zlatého veku
Esejistické i literárne dielo Bélu Hamvasa je poznačené filozofiou totálnej dezilúzie. Právom. Béla Hamvas zažil všetky väčšie búrky 20. storočia: svetové vojny, zmeny hraníc a režimov, úpadok duchovných a kultúrnych hodnôt. Smie používať cynizmus a nadhľad vlastný Diogenovi či indickým potulným askétom: roku 1945 mu pri nálete zničili dom, v ktorom zhoreli všetky knihy a rukopisy. Postupne teda prichádzal nielen o väčšinu svojich istôt, ale aj o (posledné) útočisko, ktoré človeku poskytuje literatúra.
Najprv stratil vlastenecké ideály, potom vlasť, potom dôveru v ženu (mnohí ho označujú za mizogýna, z Filosofie vína sa však dozvedáme niečo iné), potom prišiel o svoje dielo a knižnicu a nakoniec o možnosť publikovať. Ale neprišiel o humor. Svedčí o tom nielen Filosofie vína a Průvodce po Onom světě, ale napríklad aj jeho rozsiahly, modernistický iniciačný román Karneval, napísaný na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov.
Dominantnými témami hamvasovského sveta sú „zlatý vek“ a „svetová kríza“. Pod zlatým vekom, ako sa dozvedáme napríklad aj z Filosofie vína, sa nemá chápať nejaké ideálne obdobie, ktoré možno vymedziť kdesi v ďalekej minulosti; zlatý vek je stav autentického, nijakými schémami a vnútenými modelmi či obsesiami nezaťaženého bytia, trvá nepretržite, je len na jednotlivcovi, či doň vkročí alebo z neho vykročí. Obdobie, v ktorom pôsobili Lao-c´, Budha, Sokrates a Zarathustra označuje za zlom v dejinách civilizácie, za okamih, keď veľkí učitelia ľudstva upozornili na vystúpenie človeka zo stavu zlatého veku.
