a Aleša Březinu (obaja spoločne sú aj autormi libreta) a opernej speváčky Sone Červenej Zítra se bude... Uviedlo ju Národní divadlo v Prahe na scéne miniatúrneho podkrovného divadla v paláci Kolowrat a zaznela na Divadelnej Nitre v Štúdiu Divadla A. Bagara.
Komunistické Československo má v bývalom „tábore mieru“ smutný prím: v politickom procese odsúdilo a vzápätí aj popravilo ženu – poslankyňu Miladu Horákovú. Gottwaldov režim hanebný proces podrobne zdokumentoval: nielen písomne, ale ako potvrdil nedávny nález, aj na zvukovom i filmovom páse. Kto však prišiel do divadla a očakával suchopárne rekonštruovaný „dokument“, ten sa, našťastie, sklamal. Čakala ho šokujúca kombinácia chladných minimalistických scénických obrazov s desivými detailmi: v titulnej úlohe skvelá mezzosopranistka Soňa Červená, noblesná a dôstojná dáma v kontraste s komisným prokurátorom spievajúcim otrasné ideologické obvinenia vysoko posadeným tenorom, detský zbor s čiernymi „pionierskymi“ šatkami a čiernymi mávadlami, vykonštruovaný monsterproces a idiotsky optimistická dobová budovateľská pieseň Pavla Kohouta Zítra se bude tančit všude... Takto skombinované „dokumentárne“ obrazy vytvárali bizarne desivú koláž, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani guru českého surrealizmu Jan Švankmajer.
