Už len 44 percent bývalých endeerákov verí v demokraciu, až 53 percent sa domnieva, že demokracia nedokáže vyriešiť ich každodenné problémy a nostalgicky spomína na „staré dobré časy“, keď mal každý zamestnanie, istý dôchodok a strechu nad hlavou. Neumierajúci obdiv voči NDR rodičia dokonca vytrvalo odovzdávajú aj svojím deťom, takmer polovica žiakov vo východnom Nemecku nevie, že NDR bola diktatúrou. Škola im to nevysvetlila a rodičia zamlčali.
Niektorí analytici vysvetľujú nálady východných Nemcov nevďačnosťou: demokraciu dostali zjednotením zadarmo, a tak si ju nevážia. Toto tvrdenie má čosi do seba, no nevysvetľuje ich sklamanie úplne. Ako ukázali prieskumy, pocit sociálnej nespravodlivosti, ktorú si nejeden stotožňuje s demokraciou západného typu, zohráva omnoho významnejšiu úlohu.
Mnohí východní Nemci majú NDR v pamäti ako starostlivý štát s neochvejným sociálnym poriadkom. Dianie v demokratickej spoločnosti je oproti tomu pre nich úplný Divoký západ. Početné podniky ukončili výrobu a nezamestnanosť sa začala šíriť regiónom ako mor. Rok po zjednotení dosiahol počet nezamestnaných jeden milión, dnes sa pohybuje pri 2,5 milióna, čo predstavuje približne 28 percent. Odrastené deti, otcovia odchádzajú za prácou na Západ, čím sa rozbíjajú rodiny.
Mnohí, ktorí ostali, bojujú s existenčnými problémami, a to aj v prípade, keď majú prácu. Každý piaty zamestnanec vo východnom Nemecku zarába mesačne menej ako 950 eur, čo stačí pokryť najnutnejšie výdavky, nie však takú dôležitú vec, akou je dodatkové dôchodkové sporenie. Analytici predpokladajú, že o pár rokov zasiahne región silná vlna stareckej chudoby. Realita mnohých východných Nemcov nemá nič spoločné s vysnívaným kapitalistickým rajom, ale s dramatickým sociálnym zosuvom.
