Lenka Procházková
Slunce v úplňku
Příběh Jana Palacha
Prostor
Praha 2008
Dvadsiatym prvým augustom ’68 sa začína najnovší román prozaičky Lenky Procházkovej Slunce v úplňku. Autorka v ňom spája dokumentárne prvky a fabulačné postupy a podáva tu príbeh študenta Jana Palacha, ktorý sa v januári 1969 upálil v hornej časti Václavského námestia v Prahe na protest proti morálne devastujúcej poaugustovej politike ústupkov voči moskovskému režimu. Próza Lenky Procházkovej je silne názorná až didaktická. Keď sa má okolo Jana Palacha šinúť sovietsky tank, stane sa tak, keď má budúci národný hrdina stretnúť osobu, ktorá čosi ilustruje, stretne ju. Niekedy je doslovnosť scén až neprečkateľná, Lenka Procházková je ponorená do uvraveného realizmu. Máme pred sebou príklad, ako sa dejín románovo radšej nezhostiť. Šéf nakladateľstva Prostor Aleš Lederer je spokojný, že prvý náklad knihy sa už vypredal, takže výčitky recenzenta sa tu zrážajú s dopytom publika. Je to o to chúlostivejšie, že ide o knihu závažnú, s dôležitou, po spracovaní volajúcou témou. Ale má tu „estetické“ presvedčenie ustúpiť občianskej „uvedomelosti“? Je však možné, že to, čo na knihe prekáža mne, pamätníkovi augustovej okupácie, hoci som bol len žiačikom na prvom stupni základnej školy, už neprekáža nasledujúcim generáciám, a tým skôr to nebude prekážať generáciám budúcim; pre ne bude snáď Slunce v úplňku pekne zrozumiteľným príbehom z dejín, ktoré sa ich už netýkajú.
