sti sveta. Jeho konanie sa však v Kanade vníma len ako zlyhanie jednotlivca a zaiste nebude mať vplyv na ďalší priebeh výnimočného experimentu založeného na priebežnom obohacovaní krajiny o ľudí, ktorí bez ohľadu na svoj pôvod, rasu a náboženstvo dostávajú príležitosť začleniť sa do pomerne dobre fungujúcej a tolerantnej spoločnosti. Veď Alberta, jedna z momentálne najprosperujúcejších provincií, plánuje v nasledujúcich rokoch prijať viac ako stotisíc imigrantov a aj v týchto dňoch nájdete v torontskom metre plagáty, ktoré lákajú prisťahovalcov do provincie Saskatchevan a predstavujú ju ako miesto nezvyčajných príležitostí.
Jedným zo základných predpokladov bezproblémového začiatku je pre každého prisťahovalca získanie zamestnania, ktoré by aspoň čiastočne zodpovedalo dosiahnutému vzdelaniu a nadobudnutej pracovnej skúsenosti. V tejto oblasti však kanadský experiment pokrivkáva. Hoci vzdelanie hrá v prijímacom procese imigrantov dôležitú úlohu, jeho hodnota sa po usadení v krajine často minimalizuje.
Priamemu využitiu vzdelania často bránia inštitucionálne bariéry, ktoré sa vôbec neprekonávajú ľahko. Na oficiálne vykonávanie čoraz väčšieho počtu činností sa vyžaduje certifikát, takže už bude pomaly potrebné mať certifikát aj na polievanie trávy. Ak ho prisťahovalec nemá, môže ho získať absolvovaním kurzu, za ktorý si musí zaplatiť. Ak bol certifikát vydaný v inej krajine, príslušná kanadská inštitúcia ho za poplatok preskúma a rozhodne, či nie je nevyhnutné absolvovať ďalšie štúdium na jeho úplné uznanie.
