j perspektívy. Ešte väčšmi budem závidieť tým tisíckam ľudí, ktorí v tých budovách budú bývať alebo pracovať. Vo svojej skúsenosti mám iba spomienku na výhľad z Lomnického štítu, aj to už bolo dávno. Pamätám si však tie pocity povznesenosti, vesmírnej spolupatričnosti a akejsi veľkorysosti aj strachu, ktoré premknú človeka stojaceho veľmi vysoko. Pred zrakom iba obloha, pod nohami končiare, údolia a škatuľky ľudských obydlí, ktoré postupne nadobúdajú obrazový charakter ako na mape.
Výhodou nadhľadu je paralelný a porovnávací pohľad – z výšky automaticky (či chceme, či nie) vidíme veci nad, pod i pred sebou a na všetkých úrovniach aj objekty vedľa seba. Pohľad je teda globálny s jasným rozlišovaním výrazných jednotlivín.
Paralelné a porovnávacie videnie sa stávajú nevyhnutnou podmienkou nekonfliktnej európskej komunikácie a spolunažívania. Korigujú sebastrednosť. Presvedčenie, že moje hodnoty sú dôležitejšie ako tvoje hodnoty. Na to je dobré osvojiť si celkom pri zemi (aj bez štítov a mrakodrapov) jeden rétorický aj textotvorný postup - hľadanie analógií, podobnosti, škály, na pozadí ktorej sa môže jasnejšie ukázať, či je moje riešenie adekvátne, alebo optimálne.
Jedna názorná ukážka súvisiaca s aktuálnou témou maďarských učebníc.
Je zaujímavé, akí sme veľkorysí vo vzťahu k zahraničným turistom, návštevníkom Tatier, Bratislavy a pod. Všetky reklamné internetové stránky núkajúce služby turistom v Tatrách používajú označenia „High Tatras“ a „Low Tatras“, kde-tu sa za týmito prekladmi nášho pohoria do angličtiny objaví v zátvorke slovenský preklad – Vysoké Tatry, Nízke Tatry. Zvláštna ústretovosť tu panuje voči po anglicky hovoriacim ľuďom. Aj smerové šípky v centre Bratislavy sú písané po anglicky – Old City, Slovak National Museum, Bratislava castle a pod. Aj na budovách visí „FOR RENT“ a nikomu to neprekáža. Veľmi ľahko sme získali „nadhľad“, ak ide o niečo, od čoho sme závislí.
