Poniektorí slovenskí politici im nevedia prísť na meno a pokiaľ si spomenú, uvádzajú ho len s nejakým hanlivým prívlastkom. Pritom obývajú susednú krajinu, s ktorou máme najdlhšiu hranicu v porovnaní s ostatnými susedmi; najtransparentnejšiu hranicu, lebo poväčšine ju netvoria ťažšie prechodné prírodné prekážky, ako sú pohoria či veľké rieky; a najmladšiu hranicu, lebo tisíc rokov tu vôbec nijaká hranica nebola. Tých tisíc rokov sme s Maďarmi tvorili jeden politický národ, uhorský, z ktorého sa koncom nášho súžitia vyvinuli naše dva rozličné etnické národy - Maďari a Slováci.
S Maďarmi sme teda spolu a nepretržite prežili oveľa viac spoločných dejín ako s kýmkoľvek iným vrátane Čechov počas Veľkomoravskej ríše a všetkých československých republík dohromady.
Navyše, značná časť Maďarov, žijúca odjakživa na území dnešnej Slovenskej republiky, tvorí našu maďarskú menšinu, najväčšiu z národnostných menšín na Slovensku. Sú tu rovnakí domorodci ako Slováci, bez problémov s nami spolunažívali po celých tých tisíc rokov a radi by tak i naďalej.
Dva dôležité faktory
Pokiaľ tu nejaké problémy vo vzájomnom spolužití vznikali, boli produktom politikov, ako napríklad maďarizácia Slovákov začiatkom 20. storočia v Uhorsku; reslovakizácia Maďarov v jeho polovici v Československu či vstup Maďarov na politickú scénu Slovenska ako rovnocenného partnera v straníckom spektre krajiny koncom 20. storočia.
Z tohto hľadiska by nám Maďari mali byť bližší ako ktorýkoľvek iný náš susedný národ, pretože práve s nimi máme najviac styčných bodov. A oproti minulosti by nás navyše mali zbližovať dva ďalšie dôležité faktory. Prvým je spoločné členstvo v Európskej únii a v NATO, ktoré a priori vylučuje akékoľvek bezpečnostné riziká vo vzťahu medzi oboma krajinami a vytvára základňu na neporovnateľne bohatšie a všestrannejšie vzájomné vzťahy, než boli kedykoľvek predtým.
Druhým je súčasná konštelácia našich vlád. Aj v Maďarsku, aj na Slovensku vládnu sociálni demokrati, internacionalisti, ktorí by si mali byť programovo blízki. Mali by byť spriaznení uplatňovaním tých istých ideologických princípov, rovnakých rámcových cieľov svojich politických snažení, zhodných nástrojov svojej politiky. Kedy, keď nie teraz, s kým, ak nie s Maďarmi, mal by si položiť otázku náš premiér Robert Fico, keď sa rozhliadne dookola.
Napriek všetkým týmto sľubným perspektívam takmer nič z toho nefunguje.
Ojedinelé prskavky
Naše vzťahy s našimi Maďarmi i s Maďarskou republikou nikdy neboli za uplynulých dvadsať rokov horšie, ako sú teraz. Pritom medzi našimi národmi sa nič nezmenilo k horšiemu. Naopak, objektívne predpoklady rozvíjania vzájomných vzťahov sú od vstupu do Európskej únie lepšie ako kedykoľvek predtým. Nevznikol tu medzi nami nijaký etnický konflikt, ktorý by stál za zmienku. Nijaké masové protesty Slovákov proti nejakej krivde z maďarskej strany a naopak. Len ojedinelé prskavky, ktoré patria k bežnému koloritu európskych demokracií.
Hľaďme si najprv upratať pred vlastným prahom, inak sa nepohneme dopredu. Čo sa u nás podstatne zmenilo k horšiemu, sú vzťahy slovenských politikov k maďarským susedom vo všeobecnosti a ich vzťahy k domácim Maďarom na našej politickej scéne zvlášť. Niet pochýb o tom, že toto radikálne zhoršenie sa začína vznikom Ficovej novej vládnej koalície, kde tón tomuto vzťahu začína udávať Ján Slota so svojou SNS. Premiér ho v tom lepšom prípade toleruje a v tom horšom obhajuje, priamo preberá a ďalej rozvíja.
