Hneď skraja nášho vystrašeného človeka ohúri zdanie, že okrem jazdy vpravo iné pravidlá na ceste neplatia. Napríklad zastaviť na červenú v prúde valiacich sa áut môže byť síce znakom istej principiálnosti, ale zároveň vás to môže stáť krk, pretože tí za vami s takouto jemnocitnosťou jednoducho nerátajú. Postávanie na stopke či čakanie, kým chodcom naskočí zelená – to sú očakávania nanajvýš neznalých severanov, pretože ponáhľanie je akýmsi znakom spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Treba dodať, že dopravná turbulencia v Palerme má aj svoj nezabudnuteľný zvukový rozmer, kde všetko nasvedčuje tomu, že klaksón je dôležitejšia súčasť auta ako povedzme spojka.
Veru, prvé pocity severana v Palerme sa blížia k stihomamu, že v tomto meste sa jeho život definitívne skončí v tragickej búračke alebo sa ešte predtým skončí jeho šoférovanie. Keď však severan po hodinách jazdy divokým mestom zisťuje, že pri každom zavretí očí, pri každom škripote bŕzd, nájazdoch áut sprava i zľava, obštrikovávaný bzučiacimi motorkami je stále nažive, začne pátrať po príčinách tohto paradoxu.
No a jeho najlepším meradlom je chodec. Teoreticky by chodec vlastne nemal existovať, lebo každý sa v Palerme v niečom alebo na niečom vezie. Ale život prináša do ulíc mesta aj chodcov. Minimálne v okamihu, keď si vodič uprostred cesty spomenie na cigarety, odstaví auto a vybehne si ich kúpiť cez dva preplnené pruhy. V tom okamihu sa jeho úloha rapídne mení a zvedavý severan poučený domácimi pomermi očakáva krvavú drámu hodnú zaznamenania. Vodič premenený na chodca neohrozene vstúpi medzi dotieravé autá s jediným cieľom kdesi na obzore – stánkom s cigaretami. Autá distingvovane brzdia, púšťajú chodca, prirodzene trúbia, ale to ich trúbenie je také cinknutie, také opatrné pripomenutie pulzujúceho života. Opustené auto uprostred cesty nevzbudzuje pohoršenie, podobne trpezlivo je znášaná dvojica vybavujúca sa cez spustené okienka. Stojace vozidlo je obdivuhodným spôsobom obchádzané prúdom sprava i zľava a našinec v tom márne hľadá zákony fyziky.
