ménov historického regresu, neraz spomínaného, kam patrí vynález downgradingu, ako i fakt, že sme sa temer vrátili do roku 1944 s vojenskými hliadkami po uliciach a učiteľmi a žiakmi v uniformách, alebo Windows XP či pápež Pius IX.
A pred rokom som písal o tom, že na internete sa množia ako huby po daždi protiodbojárske, ako aj bourbonovské (rojalistické) stránky. A najnovšie sa v novinách objavilo, že tretina Talianov podporuje trest smrti. Vraciame sa tak na úroveň Američanov, Číňanov a Iráncov. Ďalší dojímavý návrat do minulosti je čoraz naliehavejšia potreba znovuotvorenia verejných domov, nie moderných, určených „nato“, ale takých ako kedysi, s nezabudnuteľnými záchodíkmi pri vchode a s bordelmamou, ktorá vykrikovala: „Chlapci, šup-šup do izieb, žiadne pokukovanie!“ Ozaj, nepripomína vám konkurz na televízne hlásateľky správ v plavkách voľakedajší rad tanečníc tancujúcich v nezabudnuteľnom rade pred oponou, skôr než sa začalo divadelné predstavenie?
Niekedy začiatkom päťdesiatych rokov sme sa s priateľom Robertom Leydim rozhodli založiť protivlastenecký spolok. Bol to náš spôsob žartovania na tému výchovy, ktorú sme dostali počas neblahej diktatúry, keď vlasť bola pečená aj varená na všetky spôsoby, až sa z toho dvíhal žalúdok. Navyše sa vtedy začali formovať neofašistické skupiny, a keďže televízia mala jediný čiernobiely kanál, bolo treba nájsť si nejaký spôsob, ako tráviť večery.
Protivlastenecký spolok mal ako svoju hymnu Radetzkého pochod a rozhodne hodlal prehodnotiť morálny profil hrdinu a nastoliť nový ideál čistého človeka-protiodbojára. V pláne bolo vyhlásiť referendum za vrátenie Benátska Rakúsku, Neapola Bourbonovcom a, pochopiteľne, Ríma pápežovi, odovzdať Piemont Francúzsku a Sicíliu Malte; na viacerých námestiach talianskych miest sa mali zboriť Garibaldiho pomníky a premenovať ulice pomenované po Cavourovi a rozličných iných iredentistoch; v učebniciach sa mali vážne spochybňovať morálne kvality talianskych vlastencov Carla Pisacaneho a Enrica Totiho. A tak veselo ďalej. Spolok sa rozpadol pod ťarchou ohromujúceho zistenia. Na to, aby bol skutočne protivlastenecký a jeho cieľom bolo zničenie Talianska, bolo nevyhnutné prehodnotiť Duceho, teda toho, kto Taliansko zničil naozaj, a potom by sme sa boli museli stať neofašistami. Túto možnosť sme zavrhli a celý projekt padol.
