Nemecko sa v Afganistane nikdy veľmi nehrnulo do bojových aktivít, jeho vojaci sa mali podieľať predovšetkým na civilných prácach a pomáhať pri výstavbe a rozvoji krajiny. Jednou z dôležitých úloh nemeckého kontingentu bol a je i výcvik afganskej polície. Ako nemecká vláda rada prízvukovala, jej záujmom je vybudovať políciu, ktorej môžu občania dôverovať. Až 50-tisíc policajtov malo byť vyškolených. Nemci dosiaľ zvládli polovicu a aj to katastrofálne.
Podľa práve uverejnenej štúdie UNICEF-u a nezávislej afganskej ľudskoprávnej organizácie AIHC „Spravodlivosť pre deti“ sú psychické násilie, zneužívanie a týranie počas výsluchu a väzby bežnými praktikami afganskej polície, a to nielen voči dospelým zajatcom, ale i voči deťom. Od marca 2007 do marca 2008 zajala afganská polícia 1674 detí, z nich bolo 247 v rámci prieskumu kontaktovaných. Len 21 percent opýtaných detí priznalo, že neboli týrané, 36 percent potvrdilo násilie polície, ostatné deti sa odmietli vyjadriť.
Týranie ako nástroj
Po zverejnení štúdie vládne prekvapenie na viacerých frontoch. Zástupcovia Amnesty International sú šokovaní, že práve polícia, ktorá má chrániť a reprezentovať zákon, sama často siaha po násilí. Zástupca OSN Manfred Nowak sa pre televíziu ARD dokonca vyjadril, že v tomto prípade možno otvorene hovoriť o systematickom týraní, keďže len 21 percent detí prešlo výsluchmi polície bez ujmy. To je príliš málo na to, aby sme sa mohli nazdávať, že násilie nepatrí medzi bežné praktiky. Nemecká vláda zistené údaje berie veľmi vážne a chce z nich vyvodiť dôsledky. Zrejme pošle do Afganistanu viac školiteľov, tak ako to mala urobiť už dávno. Dosiaľ prípravu viedlo len 60 úradníkov, v budúcnosti by ich malo byť 120, ale odborníci tvrdia, že na kvalitnú prácu treba aspoň päťtisíc špecialistov. A keď je reč o špecialistoch, tak nielen tých, ktorí afganské jednotky naučia trafiť cieľ, ale im aj vysvetlia, čo to znamená dodržiavať zákon a rešpektovať práva, predovšetkým ľudské práva. Na to bude popri navŕšení personálu treba aj viac času, doteraz sa policajti školili v šesťtýždňových rýchlokurzoch a téme ľudské práva sa venovali len skromné štyri vyučovacie hodiny.
