Predseda vlády Robert Fico nevidí žiadne porušenie status quo maďarskej menšiny v prípade novej učebnice vlastivedy, „lebo je tam slovník na konci učebnice“. Vyhlásenie premiéra Fica však neznamená, že k porušeniu status quo neprišlo. Skôr naopak, a to z viacerých dôvodov.
Hneď prvou zmenou môže byť skutočnosť, že doterajšie učebnice „slovník na konci“ v tejto súvislosti nemali. Už to by stačilo na konštatovanie, že verejný sľub zachovať status quo nebol rešpektovaný, ale porušený. K dispozícii sú však aj ďalšie príklady – napríklad záväzok vlády v programovom vyhlásení o tom, že „vláda SR bude skvalitňovať podmienky národnostného školstva, najmä vo výučbe v materinskom jazyku všetkých národnostných menšín v rámci Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov“. Záväzok vláda síce uznala, keďže príslušný zákon uvádza, že deťom a žiakom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku. Alebo, že žiak má právo na úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti. Prax je však iná a teda v rozpore aj so znením zákona.
Charta
Akokoľvek, na to, že, vláda iné píše a iné koná poukazuje aj to, že v druhej správe o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v júni tohto roka uviedla, že „zákon o štátnom jazyku sa nevzťahuje na používanie štátneho jazyka jednotlivcami, ale upravuje len jeho používanie pri výkone kompetencií štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií a organizáciami pri poskytovaní služieb. Podľa zákona o štátnom jazyku SR v znení neskorších predpisov práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva cudzincov, ktorí neovládajú štátny jazyk, vyplývajúce z osobitných predpisov, zostávajú nedotknuté“.
