posunutie návrhu do druhého čítania, aj tak je však viac ako iba čudná ľahkosť, s akou návrh poslanci podporili.
Navrhnuté zmeny v takom znení, v akom ich parlamentu na schválenie predložila vláda, totiž nedokážu odstrániť najväčšiu chybu samotného zákona – jeho rozpor s ústavou. Je to pomaly už rok, čo generálny prokurátor poslal Ústavnému súdu návrh na posúdenie viacero volebných zákonov s ústavou vrátane zákona o eurovoľbách. Podľa strážcu zákonnosti nie sú v súlade so základným zákonom krajiny ani volebné kaucie, ani odňatie práva voliť osobám vykonávajúcim trest odňatia slobody. Kým v prípade kaucií, pri ktorých existujú argumenty za aj proti, môže byť otázna možno skôr výška požadovanej sumy, ako zavedenie kaucií samotných, odňatie práva voliť uvedeným osobám v súlade s ústavou rozhodne nie je.
Podľa generálneho prokurátora preto, lebo platná právna úprava nespája s výkonom trestu odňatia slobody stratu politických práv zaručených ústavou, medzi ktoré patrí právo voliť či byť volený. Podľa neho - a priamo v súvislosti s voľbami do europarlamentu - nie je daný žiadny rozumný dôvod na to, aby osoba vo výkone trestu odňatia slobody nástupom na jeho výkon stratila volebné právo. Podanie prokurátora je obšírnejšie, ale aj z týchto dôvodov žiada, aby Ústavný súd rozhodol, že aj zákon o voľbách do Európskeho parlamentu nie je v súlade hneď s prvými dvomi článkami ústavy, ako aj niektorými ďalšími.
