Tá československým občanom dobromyseľne radila, aby prestali blúzniť o socializme s ľudskou tvárou a podobných nezmysloch, lebo jediný skutočný, reálny socializmus je ten, ktorý máme teraz, a nijaký lepší na svete nie je ani nebude. Medzi riadkami sa dalo vyrozumieť, že ak necháme stranu v pokoji bašovať a budeme držať hubu a krok, ona nám zasa dovolí, aby sme si pestovali svoje súkromné záhumienky a koníčky. Neviem, koľko ľudí tejto doktríne uverilo, ale väčšina pochopila jej pravý zmysel, preto sa napríklad na Slovensku za tých dvadsať rokov postavilo toľko domov z „uliateho“ materiálu, pomocou požičaných podnikových mechanizmov a počas „pracovnej neschopnosti“. Všeobecná demoralizácia sa nevyhla ani straníckym špičkám, ktoré sa zúčastňovali na ilegálnych poľovačkách a dávali sa „obveseľovať“ a obdarúvať pochybnými okresnými veličinami.
Zdá sa mi, že náš súčasný premiér teraz prichádza s podobnou doktrínou, aj keď nám ju servíruje po čiastkach a akoby mimochodom. Ako ináč si vysvetliť napríklad jeho vyhlásenia, že politika je o moci, záujmoch a majetku, alebo že všetci občania sú si síce rovní, ale keď príde na rozdeľovanie peňazí a výhod, je úplne normálne, že naši sú si rovnejší? Z jeho dobromyseľných poučení sa dá medzi riadkami vyrozumieť, že sa máme zbaviť zbytočných ilúzií, lebo toto je tá „reálna demokracia“, a iná nie je a nebude.
