Rukou písal listy Ivan Laučík, a nielen priateľom a známym, ale i Pablovi Picassovi, Albertovi Einsteinovi a im spriazneným. Adresátov oslovoval rukopisne v slovenčine.
Azda i preto fyzik zaneprázdnený problémom gravitácie a základnej vety celého sveta neodpovedal. Vlastne škoda, Ivanove poznámky, ktovie, mohli byť starčekovi inšpiráciou.
Listov Ivan Laučík napísal tisícky, na každý nalepil farebnú známku a odniesol ho k najbližšej poštovej schránke s nádejou na doručenie tomu, komu bol list určený.
Ešte stále, ale bez nostalgie, očakávam listy. Je ich čoraz menej. Ale mám dosť rukopisných listov od priateľov, ktoré i po rokoch potešia.
Relativita zostala. Obyvatelia miest už jeseň nevidia. Tí zo sídlisk sa však skromne tešia: Za desať rokov vyrástli stromy, už jeseň vidíme, farebné listy.
Zabudli sme na listy, zostali esemesky s prvým vyznaním lásky cez aparát, rýchle, krátke, ale namáhavo písané ako pomaly padajúce listy. Klikni na mail odpoveď! Odpovieš, ale takmer nič o sebe.
Alberto, relativita zostala, v jeseni miest prevládla sivota, ale obyvatelia sídlisk vidia jeseň pozitívne, v konečne po desaťročiach vyrastených stromoch, v ich listoch farebných.
