Majú dostatok vytrvalosti pochopiť veci zložité, dostatok inteligencie a ostrovtipu hovoriť o nich pútavo a kriticky a dostatok predstavivosti prichádzať so zmenami a zlepšeniami. Teraz, ako sa rozhodli založiť stranu Slobody a solidarity, už vieme, že majú aj vôľu k moci. „V roku 2010 sa chceme dostať do parlamentu a v roku 2014 do vlády,“ píše Sulík na svojom blogu. To je ambiciózny plán. Zvlášť, keď strany napravo od stredu, ktoré si do názvu nevložili „kresťanstvo“, majú na Slovensku skôr väčší problém dostať sa do parlamentu, ale priam neprekonateľný vydržať pohromade viac ako jednu parlamentnú tortúru.
Machri na dane a odvody majú ešte jednu výhodu oproti parlamentným „kresťanským stranám“, ktoré ich opozeraní lídri dosť nekresťansky skompromitovali v rôznych kauzách v minulosti: nie sú opozeraní ani skompromitovaní kauzami. Z hľadiska politiky sú nepopísaným listom. Stavil na to aj Sulík. Jeden z kľúčových dôvodov, pre ktorý nevstúpil do SDKÚ, je podľa neho ten, že nechcel byť v „strane, ktorá čelí rôznym podozreniam z korupcie“. Na druhej strane sa dozvedáme, že v prípade úspechu vo voľbách je SDKÚ Sulíkovi „najbližší spojenec“ na rozdiel od slobodu potierajúceho Smeru.
