cestovať do zahraničia. Robil z nich neslobodné ovce.
Preto sa ľudia v časoch ponovembrovej citlivosti búrili proti takým prechmatom moci, akým bol únos mladého Kováča, Remiášova smrť, zrušenie referenda, vyhodenie poslanca Gauliedera z parlamentu. Preto Vladimírovi Mečiarovi nepomôže nijaká amnestia – to všetko už definitívne uľpelo na jeho rukách.
Základom vlády práva a jeho uplatňovania je právna istota. Jej miera rozhoduje o tom, akú cestu sme prešli od roka 1989. Dnešné bezprávie nemá takú senzačnú podobu ako za Mečiarovej vlády, nevyvoláva všeobecné pobúrenie, nie je však o nič horšie, ani o nič menej nebezpečné. A uľpieva na Ficových rukách rovnako, ako uľpelo na Mečiarových.
Chvíľu sa môže zdať, že to ide. Ale v slobodnom svete nie je beztrestne možné, aby štát obral človeka o dom len preto, že ním má prechádzať cesta, zakazoval obchodníkovi pod trestom väzenia zvyšovať ceny, porušoval platné zmluvy a robil si posmech z občanov. Nie je možné, aby bez mihnutia oka prekvalifikoval obete na vinníkov a znemožňoval právo na poctivý proces.
Princíp právnej istoty je abstraktný. Akoby bol vzdialený od bežnej ľudskej skúsenosti. Za všeobecnými princípmi sa však vždy skrývajú konkrétni ľudia, ich príbehy, prípady, kauzy.
