že má plné ústa priamych tratí a prehodí výhybku aj s rýchlikom niekam do poľa. Každý uzná, že pri istej rýchlosti vlaku sa z banálneho činu stane udalosť roka.
Tento príklad vzdoru voči všednosti sa nemusí páčiť každému a mohol by byť príkladom zlyhania z nedostatku vzdelania. Nuž ale – lekár, toho už z nedostatku vzdelania podozrievať nemožno. Aj tu by istá otupenosť z nadbytku všedných dní mohla zvádzať lekára k profesijnej vzdorovlivosti. A čo urobí unudený lekár? Urobí – šmyk a odpíli zdravú nohu namiesto chorej. To isté sa dá spraviť pri vyberaní obličky, oka, zuba a veru nielen v prípade orgánov, ktoré majú rezervu. Naše telo obsahuje plno možností, ako vyjsť v ústrety frustrovanému lekárovi.
Napokon aj pilot dopravného lietadla má nárok raz za čas navliecť na chrbát ruksak s padákom a zahlásiť cestujúcim somárom, že má všetkého plné zuby a odchádza. Vyskočí do hlbočiny a vy si leťte ďalej ako chcete. Takto by sme mohli vyratúvať všelijaké povolania, kde ľudia vonkoncom nevyužívajú ani len náznak vzdoru alebo zlyhania.
A môžeme k nim pridať aj onakvejšie profesie, napríklad dozorcovia vo väzení. Kto sa má dívať roky a roky na tie isté tváre? Pokojne sa môže stať, že jedného rána vezme dozorca zväzok kľúčov, odomkne cely a povie, leťte že si do strán, holúbkovia. Alebo aj špecialisti na boj so zločinom. Zrána zlapajú moderných jánošíkov, zlosynov, ale navečer si natiahnu kukly na hlavu a idú zbíjať presne ako jánošíci, ktorých ráno zlapali. Veď pri ich práci by sme im to ani len nemohli zazlievať... A čo tam kukláči, ale takí sudcovia! Pochopme, že aj spravodlivosť vie byť nudná, preto drobná facka právu by mohla byť namieste. Poprepúšťať zopár vrahov na slobodu, veď to nie je o nič horšie ako povedzme ten trik s výhybkou, alebo úlet kapitána lietadla.
