itom kričí, že urobil taký záber, že v Hollywoode by sa z neho po...
Prečítal si zopár mojich článkov v novinách a potom mi povedal s potuteľným úsmevom: „Vieš, nie je problém tresnúť volovinu, ale potom sa z toho dostať!“
Ukázal mi svoj článok, v ktorom kritizuje neochotu Rajčanov robiť dobrovoľnícku prácu. Končil vetami: „Zajtra pôjdem so svokrom kopať trativod k žľabom. Myslím, že s tým nebude mať problém.“
Prvé, čo ma zaujímalo, bolo, kedy je to zajtra. Zajtra bolo dnes, čiže deň po napísaní článku a štyri dni pred jeho uverejnením. Zaujímavé počty. Vďaka nim som sa zoznámil so starkým mojich dobrých tovarišov Števka a Janka.
O Karolovi sa vyjadril, že je to jeho najlepší zať, čo sa týka kopania. Najlepší kopáč medzi zaťkami. A najlepší zať medzi kopáčmi?
„Ja by som sem pokojne chodil robiť aj v nedeľu,“ povedal som.
Podľa Karola by mi to zbytočne priťažilo. A ja som si myslel, že keď som nepokrstený, tak už mi nemá čo priťažiť.
„Vieš, tie misky váh, to sa bude spočítavať, možno sa tam ešte nájde škáročka do neba a tou nedeľou by si si to pokazil...“
Vraj už len to, že pracujem hneď vedľa kostola, má na mňa blahodárný vplyv.
Ehm... viera tvoja ťa uzdraví.
„Ty si starý biblista,“ povedal Karol.
„Diabol je najlepší znalec Biblie,“ odpovedal som.
Obzrel som si nový krov kostola. Keď už teda pri ňom pracujem. Zaujímal ma hlavne spôsob konštrukcie, ten sa nezmenil (až na spoje). No niektoré veci z moderného riešenia ma trochu zarazili. Najviac asi to, že väzné trámy neležia na vrcholoch klenieb, ale na betónovými tvárnicami nadmurovaných stĺpoch. Teda vlastne až na kovových íčkach, ktoré ležia na tých stĺpoch. Väčšina statikov hrá jednoducho na istotu. A pôvodné riešenia sú im úplne ukradnuté.
