Knižnica Petra Macsovszkého
Laura Spiegelmann
Édeskevés
Magvető
Budapešť 2008
Maďarská literárna provokácia sezóny: spisovatelia hádajú, koho kryje pseudonym Laura Spiegelmann. Podľa niektorých muža. Renomovaného spisovateľa. Vraj Lászlóa Garacziho. Ten to vehementne popiera. Prípad podobný Matkinovi? Svojho času sa povrávalo, že Matkina píše istá slovenská intelektuálka. Ale sú aj ďalšie podobnosti. Internet použitý na prezentovanie literárnych pokusov. Blogovým zápiskom Laury Spiegelmannovej nechýba neviazanosť. V tomto šla ďalej ako Matkin. Ale podobne ako „on“, aj „ona“ sa po „vyčíňaní“ na nete rozhodla pre klasickejšie, knižné médium. Zápisky teda vyšli pod názvom Édeskevés (Pramálo) s ambíciou pôsobiť ako seriózny román. Protagonistka, tridsiatnička, necháva tu nazrieť do zákutí svojho intímneho života. Je tu všetko, čo si žiada dnešná, trochu pikantná a konzumovateľne intelektuálna lektúra: dávenie, súlož, análny a orálny sex, ľahostajnosť voči bolesti i slasti, túžba po nehe a trvalej láske, ďalej: spermie, moč, výkaly, menštruačná krv, vaginálna pleseň, alkohol, bisexualita, trieštenie identity, citový burn-out, odcudzenie, teória čiernych dier, Tom Waits, Beth Gibbons, káva a cigarety, pobyt na toxikológii a, samozrejme, pokus o samovraždu. Provokácie, ktoré už neprovokujú. Treba si ich však ceniť: dozvedáme sa z nich totiž, že z hláv dnešných tridsiatnikov hľadia na nás bezradné duše rozmarných pubertiakov, ktorí majú ambície písať. Lebo veria, že ak vedia písať, tak vedia aj žiť. Aspoň tak to tvrdí rozprávačka Laura. Ivan Kolenič v ženskom tele, vyplazujúci jazyk na Bridget Jonesovú.
László Krasznahorkai
Od severu hora, Od jihu jezero, Od západu cesty, Od východu řeka
Preklad Simona Kolmanová
Mladá Fronta
Praha 2008
Napísať román bez postáv. Vraj dávny sen maďarského spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaiho. László Krasznahorkai je autorom detailných apokalyptických vízií, no v tejto útlej knižke akoby hľadal útočisko v kultúre Ďalekého východu, v japonskom budhistickom kláštore v akomsi nedefinovateľnom čase. Orientálna atmosféra, snivosť, bohatá symbolika, elegancia viet - to všetko určite zapôsobí, no nemilosrdné plynutie času a tušenie mučivej záhuby sú prítomné aj tu: „táto neochvejná uzavretosť a nemennosť stien po jeho ľavici tu nechce označovať iba mohutné územie, ale chce mu tiež dať na vedomie: to nie je ohradenie, ale vnútorný rozmer niečoho, čo chce touto stenou iba upozorniť príchodzieho, že zanedlho budú potrebné iné meracie jednotky, než na aké bol doteraz zvyknutý, zanedlho budú smerodajné iné mierky, než aké doteraz určovali jeho život.“ Aha! Tak predsa len postava! Ale veľmi, veľmi slabo, neisto prítomná. Pretože v hlavnej úlohe je kláštor. A tu a tam sa vynárajúci odkaz na princa Gendžiho, protagonistu vraj prvého románu na svete, ktorý pred stáročiami napísala dvorná dáma Murasaki Šikibuová. No to najdôležitejšie v tejto knihe je: lyrická, subtílna, zlovestná atmosféra calvinovsko-butorovského „bludiska času“.
