plika sa vždy stretala s búrlivým potleskom. Všetci boli uzrozumení s tým, že tí milí pracovníci bezpečnosti sú tajní, čiže eštebáci. A slovo „sledovať“ malo jednoznačný význam: sledujú ťa, čiže odpočúvajú ťa, kontrolujú, monitorujú, nechajú si na teba donášať, vedia o každom tvojom kroku a poznajú tvoje plány.
Po revolúcii 1989 slovo sledovanosť nadobudlo iný význam. Sledovanosť znamená pozeranosť, záujem, ohlas, atraktivitu... Začali to používať najmä televízie, pretože knihy sa nesledujú, ale čítajú. A v rozhlasovej modifikácii je to počúvanosť. Sledovanosť sa stala zaklínadlom. Ba čo viac: preklínadlom. Ideologickú cenzúru nahradil diktát sledovanosti. Akú máš sledovanosť? pýtajú sa pri stretnutí autori, scenáristi, dramaturgovia, režiséri, producenti, herci, dabléri, titulkári, kameramani... Ak máš sledovanosť, máš prácu, honor i honorár, zabezpečenie, budúcnosť... Ak si nízkosledovaný, znamená to, že si neschopný, neúspešný, nemáš nárok. Si určený na odstrel. A tak sledujeme, ako sa na obrazovkách našich televízorov valia bez koncepcie a koncepčnosti, v nechutnom guláši seriály, súťaže, showy (množné číslo od show). Tie, ktoré nezaberú ihneď, sú vzápätí stiahnuté. Sledovanosť musí byť hneď, okamžite. A pritom programy, ktoré si získali dlhodobú sledovanosť (hoci tie spomínanej dvojice L+S alebo nostalgicky spomínané bratislavské pondelky), potrebovali na svoje dozretie čas. Kontinuita je to, čo nám Slovákom najviac chýba.
