Keď vzniklo podozrenie, že sa stýkal s luxusnou prostitútkou Christinou Keelerovou, ktorú v rovnakom čase navštevoval aj spravodajský dôstojník z veľvyslanectva Sovietskeho zväzu, čím mohla byť ohrozená bezpečnosť štátu, Profumo – manžel a otec rodiny – pred poslancami Dolnej snemovne akékoľvek vzťahy s Keelerovou poprel. Aféra sa však napokon prevalila a Profumo, ktorý klamal parlamentu, vzápätí podal demisiu a stiahol sa z verejného života.
Čo bolo, bolo, terazky sme majormi, hovoria si asi poslanci vládnych strán v slovenskom parlamente a pokojne prijímajú, že im minister klame do tváre a vzápätí, takpovediac v priamom prenose, je usvedčený. Nadávať a vyhrážať sa poslancovi z opozičného tábora iste nie je pekné, ale v parlamentoch sa odohrávajú aj iné scénky a ľudsky sa to dá pochopiť – minister stratil nervy. Pochopiť sa dá dokonca aj to, že Profumo v snahe neohroziť svoje manželstvo a minister spravodlivosti v snahe neohroziť svoju dôstojnosť zákonodarnému zboru zaklamali, ale odpustiť sa to v slušnej, fungujúcej parlamentnej demokracii nedá. Náš minister bol navyše pristihnutý pri verejnom klamstve aj v iných, závažnejších prípadoch, slovenských koaličných poslancov, členov vlády, ba ani premiéra to však neruší. Nielenže ho neprinútili odstúpiť, ale pri pokuse opozície o odvolanie mu vyslovili dôveru. Ako si môže občan vážiť Národnú radu i vládu Slovenskej republiky, keď si tieto základné štátne inštitúcie vôbec nevážia samotní ich členovia a predstavitelia?
