bo štípanec od osy na prste na nohe, odrenina od kotúčovej píly na hánkach, malé porezanie od skla v dlani, návšteva svokrovcov.
Aké príjemnosti, také nepríjemnosti.
Príjemné je stretnúť usmievavé dievča. Akurát som ju predbehol na svojej Škode 100 a zaparkoval na podsekierskej lúke. O chvíľu išla okolo a usmievala sa na mňa. Pozdravili sme sa. A nič viac. Nič ďalej. Láska na prvý pohľad. A posledný. Hoci ona sa možno usmievala na moju škodovku - láska na prvý pohľad. „Toto auto je staršie ako ja! (Hej, o rok.) Jazdia na ňom len tí, čo sa neboja! (Moja žena by do neho nesadla za nič na svete.)“
Mariana z Bulharska sa ma zase pýtala, koľko také auto stojí, lebo ona má veľmi rada staré autá. „Toľko, čo tvoja gitara,“ odpovedal som.
S Axelom sme zoťali zopár dubov v hore na podvalky na podlahu. Samozrejme, živých. Axel je Germán. Hovoril som mu o tom, že podľa istých ľudí sme si urobili „bad carma“, keď sme zoťali živé stromy. Keď sa napríklad o tomto našom chvályhodnom skutku dozvedela Anička Dušička, tak povedala iba: „Prasatá!“
„Hear you what she say?“ lámal som angličtinu na Axelovi.
„What?“
„Pigs!“
„About us?“ opýtal sa Axel prekvapene.
Pigs with a bad carma. Axel sa čudoval. Ľudia majú drevené podlahy, stropy, strechy, stoličky, dvere, stoly a furt budú protestovať proti rúbaniu živých stromov. Môj dôvod je prozaickejší - okresať suchý dub na hranol je takmer holá nemožnosť, aj so surovými sme mali čo robiť. Axela boleli prsty a ja som dostal zopár dobrých kŕčov do predlaktí. A tomu my chlapi vravíme zábava. Alebo pekná robota.
