Maliar Fero Guldan o sebe tvrdí, že je minimalista. Bol som raz pri tom, keď poskytoval interview a napísal som o tom aj básničku:
Novinárka sa opýtala Fera:
„Ste smutný? Vaša farebnosť je šerá.“
„Jasné farby sú drahé. Radšej prepiť a veselo ísť do večného šera.“
A predsa – aj bez jasných farieb je to (povahou) vždy Guldan v ružovom.
Keď mala mať v máji 1995 v pražskom Divadle Na zábradlí premiéru moja hra Smrť v ružovom, zišlo mi na um, že nádvorie divadla je ako stvorené na výstavu. Divadlo súhlasilo – a Fera nebolo treba presviedčať: priviezol vlakom nielen obrazy, ale aj šnúry a štipce a výstavu inštaloval mávnutím ruky. Hravo sme ju po predstavení aj otvorili. Keď na nádvorie vkročila, už v civile, predstaviteľka Edith Piaf Bára Hrzánová a jej alter ego Jana Boušková, bolo už po mojom prejave – a Fero mohol venovať herečkám obrazy, ktoré si vybrali.
Guldan v ružovom to bol aj nedávno, keď vystavoval v Amerike (sprevádzali ho tam aj kurátorka výstavy Zora Petrášová, muzikant Miloš Železňák a básnik Erik Ondrejička, autor vo Ferových obrazoch citovaných a Milošom zhudobnených básní). V New Yorku, v Bohemian National Hall, v sále zasvätenej americko-slovenskému básnikovi Danielovi Šimkovi, vystavil Fero svoju A Short Walk Through the European Cultural Park, pretože: „Načo nosiť New York do New Yorku? Doniesol som tam kúsok Európy.“
