–Kam?
– Pamätáš sa na ten malý zelovoc?
– Samozrejme.
– Tak tam. Je tam dosť chladno, ordinuje vo vetrovke a záchodové dvere sú tak blízko ordinácii, že ak niekto bude čakať pred dverami ordinácie a zároveň druhý vychádzať zo záchodu... Nešťastie bude hotové.
– A spýtal si sa doktorky, či sa tam už zabývala? pýtam sa brata.
–Ále, že aj áno.
–A dve kilá zemiakov ti nepribalila?
V tomto meste sa všetko mení tak bleskovo, že všetci oveľa rýchlejšie starneme. Myslela som si, že tie reči o tom, čo kde bolo a zmizlo, patria k starobe. A tak som ja tridsaťštyriročná starenka. Rozprávková babička. Pamodaj šťastia, lavička, vravím, keď vchádzam do čerstvo otvorenej kaviarne pod manderlákom. Vystriedala mäsiarstvo, ktoré tu bolo najmenej celý môj život – dokonca ten prvý výškový dom v Bratislave tu vyrástol v súvislosti s ním. Teraz je tu kaviareň s červenými stoličkami. Dám si kávu a hovädzie predné. Prehodím nohu cez nohu ako správna bratislavská kosť.
Z mäsiarstva kaviareň a z kaviarní? Grandka je herňa, Krym drahá piváreň... Bratislava je jeden veľký dlhotrvajúci omyl. A to, čo som si vždy myslela, že zmizne okamžite ako padne komunizmus, stojí. Čo stojí? Dokonca si dupne... Istropolis, novostavba SND...
