Názvy miest sú vraj len rafinovaná zámienka. Po mestách, riekach a pohoriach prídu určite na rad krstné mená a budú chcieť do učebníc Pál/Pavol a Aranka/Zlatica. A prečo nie aj Serda/Streda a Pentek/Piatok? Len si to domyslite a dokomponujte až do smutného konca.
Jediný, kto pochopil, o čo tu v skutočnosti ide, je HZDS-Ľudová strana.
Lomka je ďalší rafinovaný zádrh. Vraj naznačuje rovnosť, rovnocennosť názvov pred ňou a po nej. Ak je to tak, malo by byť jedno, či je na prvom mieste slovenský, alebo maďarský názov. Čo však, keby si zmysleli, že sa bude hádzať koruna/eurovka? Potom treba vychádzať z predpokladu, že rovnocennosť platí iba v prípade, keď na prvom mieste bude názov slovenský. V opačnom prípade to treba považovať za diskrimináciu Slovákov.
Nepodstatná nie je ani otázka, ktorá lomka sa tu použije. Tá zdola nahor (/), alebo tá zhora nadol (\). Z hľadiska politického SMER-ovania prvá ide zľava doprava, čo bolo typické pre dzurindovcov, druhá, ficovská, nás však vedie správne sprava doľava. Nezabúdať na tento kvalitatívny rozdiel pri výbere lomky! Pravú (ľavú??) rovnocennosť zaručí iba tá druhá. Teda: Bratislava\Pozsony. Nech nás nemýli, že to akoby zároveň smerovalo aj od súčasnosti do minulosti, lebo sú aj inšpiratívne minulosti.
Potom je tu ešte problém tej zátvorky. Vraj naznačuje druhoradosť názvu v zátvorke. Toto však možno riešiť tým, aký druh zátvorky použijeme. Napríklad pravoľavú \Nitra\ či ľavopravú /Nitra/ lomkovú zátvorku by bolo možné z tohto hľadiska považovať za rovnocennú s prostým použitím lomky. Alebo nie? Má obyčajná zátvorka (Nitra) rovnakú hodnotu ako zátvorka lomková /Nitra/? To treba pozorne zvážiť, lebo ak nie, maďarskí učitelia by mohli maďarské deti nabádať, aby lomku v učebnici prostou čiarkou doplnili na lomkovú zátvorku a tým zvrátili pôvodný zámer zákonodarcu. Teda z Pozsony/Bratislava by urobili Pozsony /Bratislava/.
