cno varil. A o jeho obchod mali záujem Vietnamci, s kapustnicou a držkovou to tam skončilo.
V tomto roku sme mali kapustnicu už v novembri. Vo Frankfurte nad Mohanom, Haus Siendlingen, sa prezentoval Milan Sládek. Tu má byť budúci domov pre viac ako stokrát svetovo oceneného umelca, okrem iného, Bundesverdienstkreuz 1. Klasse od nemeckého prezidenta v roku 2000. Na Slovensku ho tiež vyznamenali a vypoklonkovali. Predstavenie potešilo, jeho Apokalypsa sa dotkla každého, roztancované mímové bábiky z Figarovej svadby rozveselili a po tom pochutila slovenská kapustnica, ktorú mím Sládek pre priaznivcov sám uvaril.
Pred vyše štyridsiatimi rokmi plával čln mímov javiskom Malej scény SND v Bratislave pred vypredaným divadlom. Kto tam nešiel, čosi premeškal. Majster oslovujúcich pohybov a kapustnice sa usmial: „Ešte si to niekto pamätá?“
Veľmi si želám, aby ten, ktorý vie, mal naďalej, možno vo Frankfurte, to, čo mu v Bratislave zobrali. Kto na Slovensku mal záujem o to, čo Milan Sládek vie? Možno sme malá krajina a neuvedomujeme si, čo máme.
V druhú adventnú nedeľu na kapustnicu pozvala slovenská Farnosť svätého Gorazda vo Frankfurte nad Mohanom, v ktorej je za oslavy zodpovedná Katarína Zolnírová. A robí to super. Pri kapustnici, ktorej bolo najmenej desať druhov, a každá podľa domácich zvykov, stretli sme sa v povzbudzujúcich rozhovoroch takmer so sto mladými Slovenkami a Slovákmi, ktorí do Nemecka prišli pracovať, študovať, deti opatrovať alebo založiť si rodinu.
