Správy o krachoch mediálnych domov so stáročnou tradíciou či prepúšťaní stoviek novinárov z niektorej z popredných redakcií sú úplne bežné už dlho, no odkedy sa k nebezpečnému odlevu čitateľov na internet pridala aj ekonomická kríza, objavujú sa takmer denne.
Kým manufaktúry na tričká, fabriky na počítače či obrovské servisné call centrá sa z bohatého západu presťahovali do menej rozvinutých krajín už dávno, práca v médiách sa dlho zdala imúnnou k outsourcingu.
Ale zrazu je všetko inak – lacnú pracovnú silu využívajú spravodajské agentúry, ktorým je jedno, či tlačové správy, čo im firmy pošlú, spracuje a vydá niekto v New Yorku alebo Ázii, ale aj regionálne periodiká, ktorým stačí na miestne zastupiteľstvo nainštalovať kameru, cez ktorú potom môže rokovanie sledovať aj človek vzdialený tisíce kilometrov. Oblastí, kde je fyzická prítomnosť absolútne nevyhnutná a nedá sa nahradiť okrem kamier ani e-mailom či telefónom, je stále dosť, ale nie dosť na to, aby technológie nemohli pripraviť o prácu dosť žurnalistov.
