diel iných potenciálnych kandidátov, že sa ich neoplatí ani len spomenúť.
Všetky doterajšie relevantné prieskumy verejnej mienky ukazujú výlučne na budúci súboj Radičová verzus Gašparovič. Ak sa do volieb nestane nejaká zvláštna a dnes nepredvídateľná udalosť, do druhého kola volieb nepochybne obaja menovaní postúpia.
Ak teda druhé kolo volieb vôbec bude. Nemožno totiž úplne vylúčiť ani to, že Ivan Gašparovič zvíťazí už v prvom kole. Nie pre výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré sú v tomto primaľované. Na presnejší obraz je potrebné poznať aj účasť voličov vo voľbách, ktorá bola v prieskume GfK Slovakia 67 percent. Ivan Gašparovič tak síce v prieskume získal 51,1percentnú podporu, ale zo 67 percent voličov, ktorí by sa určite na voľbách zúčastnili. Jednoduchý prepočet na všetkých voličov ponúka iné číslo – Gašparoviča by v takom prípade volilo zhruba 34 percent a Radičovú 26 percent voličov. Ostatní potenciálni kandidáti pri prepočte nedosiahli ani len päť percentnú hranicu. Prepočítané čísla vyzerajú reálnejšie, lenže základná otázka je iná – na čo vlastne myslel ústavodarca, keď naformuloval v jednom článku ústavy dve vety: 1. za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, 2. v druhom kole je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov?
To celkom dobre nevedno, pretože na to existujú dva rôzne názory – podľa jedného sa väčšinou potrebnou na zvolenie prezidenta v prvom kole rozumie nadpolovičná väčšina odovzdaných hlasov, ktoré sú platné, podľa druhého sa tou istou vetou rozumie získanie nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov, teda viac ako štyroch miliónov. Spor pritom nie je vedený v línii partajnej či koalícia-opozícia, ale nezávislými a rešpektovanými právnikmi. Zaujímavé však je, že ani koalícia, ani opozícia doteraz neurobili nič pre to, aby pochybnosti z ústavy jednoznačnejšou formuláciou odstránili. Pred voľbami.
