Radosť Jozefa S. zo zavedenia eura

Jozef S. stál na kuchynskom balkóne a cítil rozochvenú vďačnosť voči svojmu premiérovi, jeho protivykorisťovateľskej politike a najmä vďačnosť voči zákonu, ktorý tento spravodlivý človek prichystal. Ten zákon totiž priam prikazoval udávať každého obchodníka dvíhajúceho ceny pred zavedením eura. Jozef S. sa so záľubou zadíval na obchody pod sebou - len na tejto jedinej ulici je ich šestnásť! – a potom sa usmial. Začne mäsiarstvom na rohu. Prednedávnom, keď si tam šiel kúpiť jediné údené kolienko, musel čakal dobrých päť minút, pretože predavač diškuroval s nejakou paničkou – pričom sa stále smial! – a jeho si ani nevšimol. Áno, začne týmto obchodom a skontroluje všetky ceny. To by v tom bol čert, aby nenašiel aspoň jediné zdraženie. Potom zájde preveriť ceny ku kaderníčke vedľa, ktorá parkuje svoje drahé auto just pred nimi a do obeda ešte stihne lekáreň oproti. Naposledy sa k nemu tá krivonosá fiflena správala akosi neúctivo. Po obede prejde rad za radom všetky obchody a na záver si nechá potraviny. Keď sa tam raz sťažoval, že citróny predávajú za 69, povedali mu, že tak nech ich u nich nekupuje. Jozef S. spokojne prikývol, vošiel do kuchyne, sadol si k stolu a svedomito si začal zapisovať ďalšie úlohy: