Sudcovia, miestni politici či štátni úradníci sú tiež časťou masy, ktorá si po príchode z práce zanadáva na realitu, povie si, kde čo nefunguje, či kde boli vyhodené peniaze na zákazky. V kruhu rodiny sa odreagujú a uľahčením v štýle aj tak to nezmeníš, idú ďalej.
Títo ľudia však rozhodujú o tom, ako vyzerajú naše mestá. Neuvedomujú si, že ak ich kolegovia rozhodujú rovnako ako oni, skôr či neskôr sa sami stanú obeťami takýchto rozhodnutí. Ak teraz jeden úradník/sudca povolí skládku v Pezinku, lebo sa ho to netýka, iný úradník povolí výrub parku pred domom prvého, lebo to sa ho netýka. Tretí primátor s poslancami zasa schváli predaj pozemkov poslednej zelene v centre pod trhovú cenu (Sad Janka Kráľa), lebo to nie sú jeho peniaze a potom nemajú peniaze na zachovanie parkov či verejne zaujímavých priestorov (park Belopotockého či jedáleň Vegetka). Ďalší poslanci sa rozhodnú odstrániť kultúrny priestor mesta spolu s predajom pozemkov bez verejnej súťaže (PKO) a potom nevedia, ako zabezpečiť nový priestor ani peniaze.
