Hromy a blesky, ktoré posielal premiér Fico, bankové domy odrazili. Vyššie zdanenie, zavedenie regulácie poplatkov či rýchle presadenie zákonov, ktoré by banky prinútili uvoľniť ich úverovú politiku, sú odložené, ak nie rovno zabudnuté. Rovnako ako jeho reči o tom, aby sa banky správali tak, ako sa od nich očakáva. „Nie je predsa možné, aby banky naakumulovali za posledné dva mesiace 50 miliárd Sk na Slovensku a nie je dostatok finančných zdrojov. Nie je možné, aby chladnička bola plná jedla a my zomrieme od hladu. Toto sú veci, ktoré akceptovať nebudeme, a preto budeme veľmi tvrdo tlačiť na komerčné banky, aby sa začali správať primerane objemu peňazí, ktoré majú momentálne k dispozícii,“ oznámil premiér Fico.
Rétorika pre voličov
Ako ukázalo následné rokovanie, išlo skôr o rétoriku pre voličov, ako pre zástupcov bánk. Tvrdé tlačenie štátu sa skončilo dohodou, podľa ktorej by mal štát zohrať väčšiu úlohu pri poskytovaní bankových úverov podnikateľskej sfére. Povedané opäť slovami premiéra Fica, ak by v komerčnej banke podnikateľský subjekt narazil na prísne kritériá a nevedel by cez ne prejsť, tak by sa tieto kritériá hodnotili z pohľadu štátu. Ten by potom aj preberal garancie nad takýmto úverom.
Čo je skvelá správa skôr pre banky, ako pre štát, presnejšie jeho majiteľov, občanov. V prípade neúspechu podnikateľského plánu či biznisu straty zaplatia oni, nikto iný. Čiže prakticky skôr banky dotlačili premiéra Fica k výhodnejším podmienkam – peniaze na žiadosť štátu formou úverov poskytnú, pretože o ne jednoducho nemôžu prísť – úver splatí buď podnikateľ, alebo štát. Koniec koncov, to okamžite a azda najlepšie vystihla prezidentka Slovenskej bankovej asociácie, ktorá reagovala slovami: „Veľmi si vážime, že je štát schopný prebrať záruky, lebo nám to uľahčí život.“
