alebo hviezdičku. Pri štedrovečernej večeri sme nemali o jeden tanier navyše. Isté veci sa však dodržovať museli.
Smeti sa zásadne nevynášajú popoludní. Lebo to prináša smolu. Ak si niekto niečo zabudne, nikdy sa nevráti. Lebo prekročiť prah dverí dvakrát prinesie nešťastie. Pavúky doobeda znamenajú smolu. Pavúky poobede znamenajú šťastie. Desaťhalierniky nájdené na chodníku sa starostlivo odkladali. A ak šiel okolo kominár, chytali sme sa za gombík. Na oslavách sa nesmela jesť hydina ani ryby. Lebo hydina má krídla. A šťastie odletí. Ryba vie plávať. A šťastie upláva. Nechodili sme do kaviarní na lodiach. Lebo loď prináša smolu.
Právo na smrť
Najhoršie je rozbité zrkadlo. Povera o rozbitom zrkadle je zvlášť krutá. Sedem rokov smoly. Nešťastia. Sedem rokov je dlhá doba. Dlhé čakanie sa ťažko znáša. A pred minulými Vianocami sa rozbili hneď dve. A tretie sa nerozbilo len o chlp. Najprv to malé. V kozmetickej taštičke značky Body Shop. Z čias, keď u nás Body Shop neexistoval. Tú kozmetickú taštičku som mala celé roky. Absolvovala so mnou pobyty na internátoch. Cesty autobusom. V čase, keď neexistovali nízkonákladové letecké spoločnosti. Letenky za nula korún. (Sviatky sú aj časom spomienok.) Bývala so mnou v rôznych bytoch. Povaľovala sa mi v kabelke. Taštička, v ktorej bolo všité zrkadielko. Aby som sa mohla namaľovať. Alebo uistiť, že som učesaná. Že mám dobre vyčistené zuby. To zrkadielko sa rozbilo. Pred minulými Vianocami. Neviem ako. Raz som ho našla rozpadnuté na kúsky. Taštička nespadla. Nestlačila sa v kufri. Zrkadielko prasklo len tak. Svojvoľne. Povedala som si, že kozmetické zrkadielka sa nerátajú. A taštička bola stará. Toľko toho absolvovala. Zrkadielko malo právo na smrť.
Predvianočná Viedeň
Potom sme boli v predvianočnej Viedni. Autom. Šťastní. Smola bola nepredstaviteľná. Nešťastie bolo nepredstaviteľné. Nám sa už nikdy nič nemohlo stať. V Hainburgu opravovali cestu. Popod hradby prechádzali autá úzkym tunelom. Steny boli obité doskami. Priechod bol ešte užší ako obyčajne. Zavadila som spätným zrkadielkom o jednu z dosák. Zrkadlo prasklo. Nerozbilo sa úplne. Dalo sa ďalej používať.
Ale bolo to „rozbité zrkadlo“. Ešte v ten deň sme parkovali na ulici pred domom. Na kraji ulice sú vysadené stromy. Stromy, pod ktoré sme chodili na krátke prechádzky so psíkom Kubkom. Pred parkovaním sme sa za volantom vymenili, lebo ja neviem poriadne parkovať. Zacúvali sme a vystupovali z auta. Pri otváraní dverí narazilo do stromu druhé spätné zrkadlo. Rozbil sa len plastový kryt. Zrkadlo ostalo celé. Ale bolo to o chlp. A smola bola nepredstaviteľná. Povedala som si, že spätné zrkadlá na aute sa nerátajú. A mňa sa smola netýka. Aby som to dokončila: to zrkadlo sa o tri mesiace neskôr rozbilo úplne. Ale už je vymenené.
